deathmetal.sk

Máš deathmetalovú kapelu?
Chcel by si pre vás


Napíš nám!

Úvodné pojednanie o diskodémonológii.

Alebo teologicko – mytologický úvod k tradičnému, jarnému rozbíjaniu disko gule a porážke Disko démona.

Už od dávnych časov, v podstate niekedy na úsvite vekov, keď človek odhodil kameň a vzal do ruky železo, na konci doby rockovej (kamennej) a počiatkoch doby metalovej (kovovej), sa prevádza starodávny obrad, rituál každoročného porážania démona zla. Tento starobylý rituál, mal spravidla vždy podobný priebeh, aj keď jeho významové a obsahové formy sa menili podľa dominantných náboženských predstáv v spoločnosti.
V našich zemepisných šírkach je najznámejšie takzvané vynášanie Moreny, ktoré v určitej folklórno - nadšeneckej podobe pretrváva podnes. Lenže vravím Vám (ako dávni proroci), nie je pre metalistu, či inak slobodne zmýšľajúceho človeka, potrebné uchovávať formu ktorá je neaktuálna, mierne nepraktická a z nášho pohľadu už čiastočne nepotrebná. Tradícia vynášania zla a hádzania do rieky je ale potrebná aj v našich časoch. No treba sa prispôsobiť duchu doby, pravdivo aktualizovať ako materiálovo, tak obsahovo. V dnešnej dobe je nepriateľ známy, jasne definovateľný a poznateľný každým bežným smrteľníkom. To, čo obchádza dnešný svet a ľudí v ňom, je esencia čistého zla, ktorá tu bola od nepamäti, no v 20. storočí nabrala konkrétnejší, zhmotnenejší a nebezpečnejší prejav. Preto pozorne čítajte toto posolstvo. Vedzte, že je to pravda ktorá je vyjavená a príjmaná len osvietenými jedincami. Práve Vy, metalisti (ale aj ne metalisti slobodnej vôle), práve Vy ste takzvaným vyvoleným spoločenstvom, ktoré prvé odhalilo zákernú a skrytú tvár konečného démona veškerej zloby. Buďte preto hrdí na to, že ste metalistami a šírte medzi slepými svetlo a zvuk večnej pravdy.

Aby všetko bolo zrozumiteľnejšie a ľahšie pochopiteľnejšie, pridŕžajme sa zaužívanej symboliky a popisných charakteristík. Arcivojvodom všetkých démonov, čo kedy po svete chodili je jeden jediný, ten stelesňuje všetko zlo. Je to takzvaný Disko démon. Disko démon je všetko, čo považujete Vy osobne za zlé, úplne všetko čo Vás napadne. Disko démon je to nechutné želé, v ktorom žije naša jupícka spoločnosť, ľudia ktorým je to vlastne jedno, čím sú kŕmení a čím sú vymývané ich hlavy. Mainstreamová väčšina, ktorá nie je ani len pasívne rezistentná. Disko je synonymom toho najodpornejšieho, čo v spoločnosti je. Tej stádovitosti, manipulácie, ovplyvniteľnej masovosti. Disko démon je veľmi zákerný a využíva svojich uctievačov ozaj rafinovanými spôsobmi. Sám seba zhmotňuje a tak sa ukazuje svojim nič netušiacim nasledovníkom v podobe gule. Teda disko gule. Disko guľa je jeho symbolickým obrazom, zhmotnenou predstavou jeho samého. A práve preto vždy pri príchode jari rozbíjame disko guľu ako symbol jeho porážky a vítanie novej metalovej sezóny. Disko guľa je predobrazom Disko démona, a Disko démon je predobrazom disko gule. On je v nej a ona je v ňom. Sú jedno. Disko guľa ako symbol Disko démona je rozbitá fyzicky, vždy na brehu rieky, do ktorej je následne jej torzo vhodené a odplavené preč. Čo tiež len symbolicky znázorňuje našu večnú túžbu na definitívne odplavenie všetkých disko sračiek do nenávratna. Disko guľa sa skladá z množstva malých lesklých sklíčok, ktoré každé z nich symbolizuje jeden druh zla. To, o aké konkrétne zlo ide, si dosadí každý individuálne. Pre jedného to môže byť bývalá matikárka (či matrikárka), pre iného Hitler, pre ďalšieho varená brokolica, iný si predstaví trebárs Depeche Mode, alebo svetový hlad a tak ďalej. Skrátka čokoľvek si tam človek chce doplniť, to si tam doplní. Každé to sklíčko reprezentuje nejakú podobu, či povahu moci Disko démona. Preto je dôležité, aby pri rozbíjaní disko gule boli rozbité všetky sklíčka a zároveň všetky vhodené do rieky. Inak Disko démon nebude porazený úplne a o rok je rituál potrebné zopakovať opäť. Stačí keď sa len jedno jediné sklíčko zatúla komukoľvek a Disko démon pomaly opäť naberá sily, a nenápadne sa vráti odtiaľ, odkiaľ by ste ho nečakali. Treba sa mať na pozore takmer celý život.

Zároveň je veľmi dôležité si uvedomiť, že celý rituál rozbitia disko gule je symbolický, ako som už podotkol dôležité je, čo sa deje vo Vašich srdciach (mozgoch). Každý v prvom rade musí začať sám od seba a rozbiť svoju osobnú, vnútornú disko guľu. Musíte poraziť disko démona v sebe. Musíte sa oprostiť všetkého morálneho bahna ktorým Vás a Vaše okolie disko démon nenápadne dusí. Skrátka musíte predovšetkým zabiť disko démona v sebe. Od seba treba začať, inak Vám žiaden rituál nepomôže a Disko démon Vás ovládne a vmanipuluje tam, kde Vás potrebuje, bez toho aby ste si to všimli. Je to vnútorný zápas, ktorý častokrát vôbec nie je ľahký a pri sebemenšom poľavení môžete kedykoľvek skĺznuť do osídiel ilúzie diska. O to oslobodzujúcejší je potom pocit, keď vytrváte a všetky disko sračky necháte navždy za sebou. Ale pozor, môže sa Vám zdať, že ste už vyhrali, no treba byt ostražitý, disko démon, číha, zakráda sa a šmejdí ako sup. Netreba sa ho ale báť, treba sa ho nebáť.

Asi len toľko stručne, úvodom k problematike diskodémonológii. Záverom si dovolím ešte malý návod na taký skromný obrad rozbitia disko gule, ako by to správne malo asi prebiehať. Aby ste podobné obrady prevádzali vždy tam kde budete, kľudne aj v súkromí a vedzte, že nech ste kdekoľvek a s kýmkoľvek my sme mysľami s Vami. Preto Vás vyzývam, aby sa každý pripojil a vždy s príchodom jari rozbil svoju osobnú disko guľu a nechal ju splaviť dolu vodou do nenávratna.

Je treba si na začiatku uvedomiť, že rituál je hlavne sranda.
Takže, rituály môžu byť v zásade rôzne, honosné zo živou kapelou, s hostinou a nájebom, atď. Medze fantázii sa nekladú. Popíšeme si ale taký komorný rituálik a len prvky, ktoré by na ňom rozhodne nemali chýbať.
Tak po prvé, samozrejme disko guľa. Zohnať disko guľu nemusí byť ľahké, ale keď sa Vám nepodarí ukoristiť originál, takú ktorá sa niekde točila (tie sú najmocnejšie), postačí aj zakúpená. Jej objem by mal byť taký, na akú si trúfate. Počas prznenia disko gule je samozrejme možné likvidovať aj iné predmety, disko platne, disko plagáty a iné sračky. Pokiaľ ste nikoho nezohnali a sám sa okúňate ísť rozbiť disko guľu k vášmu potoku, postačí aj keď do hajzlu spláchnete disco kekse. Pokiaľ ste sa našli viacerí, čo sú ochotní sa podieľať na takejto akcii, buďte za to vďační a stretnite sa pred samotným rituálom na nejakom príjemnom mieste, kde bude možné sa spoločne podružiť, porozprávať, vypiť pivo, a patrične sa vyzbrojiť a dohodnúť. Výzbroj nepodceňujte, disko démon má tendenciu nedať svoju kožu ľahko a s pribúdajúcim objemom gule kladie väčší odpor. Základ je dobrá obuv a doporučujem pomôcky čisto kovového charakteru (sekera, krompáč, rýľ, palcát, čokoľvek...). Potom sa odoberte na nejaké tiché miesto k rieke, potoku, stoke, k niečomu čo má tendenciu tiecť. Nájdite vhodné miesto a tam preveďte rituál rozbitia.

Je vhodné aby ste si zvolili jedného základného bohatiera, ktorý sa zhostí prvého hodu o zem a rituálnej reči. Tento jedinec držiac disko guľu odriekne nejaké slová, zaklínadlo, báseň, text piesne, čokoľvek uznáte za vhodné (my odriekavame hymnus metalovej aliancie). Následne zodvihne disko guľu nad hlavu a so slovami „Fuck off disco!“,(tie sú nahlas opakujúce zborovo všetkými účastníkmi), ju urputne púšťa na zem. Akonáhle sa disko guľa dotkne zeme nikdy by sa už nemala zodvihnúť v takej podobe, v akej bola pôvodne. Nikdy by už nemala zaujať miesto, ktoré jej náležalo. Ďalší postup je veľmi jednoduchý, je potrebné, aby sa disko guľa čo najviac zničila a nepripomínala tvarom svoje pôvodné poslanie. Je vhodné rozbiť všetky sklíčka na jej obvode. Pri rozbíjaní disko gule je potrebné aby sa zapojili všetci účastníci rituálu. Každý by si mal do nej aspoň raz kopnúť, či inak udrieť. Rovnako je vhodné, aby ste disko guli vynadali, najohavnejšie ako len viete, skrátka nechajte prúdiť von vaše vnútorné emócie. Rovnako je vítané, keď sa nájdu borci ktorí disko guľu oštia, alebo oserú. Pokiaľ nie, postačí ju aj opľuť. Po zdevastovaní jej pôvodného tvaru do podoby, kedy by nebol možný návrat späť, je jej torzo vhodené do rieky a ponechané unášaniu prúdom. Potrebné je po sebe rituálne miesto patrične upratať. Nemal by ani kúsok sklíčka ostať na brehu a všetko by malo byť starostlivo pozbierané a vhodené do vody. Pozor, Disko démon sa bude snažiť o to, aby ste tento akt nerobili dôsledne, ale nedajte sa odradiť zdanlivou námahou. Prezrite si hlavne aj podrážky topánok, tam sa ľúbi schovávať najradšej. Keď je rituálne miesto v pôvodnom stave a nie je po disko guli ani pamiatky, odoberte sa znova na nejaké prijemné miesto a víťazstvo patrične zapite. Tak isto túto časť netreba podceňovať a pyšne sa ponáhľať domov. Vážte si svojich priateľov a veseľte sa s nimi kým sa dá. Pokiaľ máte možnosť večer navštíviť metalový koncert, učiňte tak. Pokiaľ sa to nedá, aspoň si niečo pekné pustite doma.

Toľko asi v skratke k tomu, ako by mal taký komorný obrad vyzerať. Samozrejme rôzne modifikácie a vylepšenia sú len vítané a vlastnej iniciatíve sa žiadne medze nekladú. Takže sa nebojte a zorganizujte si svoje rozbíjanie disko gule, aby každú jar bolo zadosť učinené pravde. Nech sa našimi riekami trblietajú ohavné sklíčka démonického zla. Nech nové jarné slnko nespočinie svojimi lúčmi na nechutne gýčovom oltári nevkusu a hanby. Rozbi každý z nás svoju (osobnú) disko guľu a vesmír sa vráti do rovnováhy ako za starých čias.

Metalu zdar!
Džony



ČS underground a politika.

Neviem či ste si toho všimli, alebo nie, ale česko-slovenská hudobná scéna (tým myslím, Rock, Metal, Punk) je vo svojich politických názoroch úplne iná ako zvyšok planéty a hlavne vzácne jednotná. Nejde mi o to, aby som teraz agitoval pre to, či ono, vôbec nie. Chcem len popísať skutkový stav a pomenovať príčiny ktoré si myslím, že k nemu viedli. Totiž od zvyšku sveta kde je undergroundová scéna rôzne rozprestretá medzi politickým spektrom, často krát primárne v ľavo, tak v ČSR je to úplne inak. Drvivá väčšina českého aj slovenského, nazvime to kľudne rockového sveta, je čisto pravicovo orientovaná. A nemám teraz na mysli nejakých vyholených zúfalcov, ktorí bľabocú niečo o národnom socializme. To nie je pravica! Mám na mysli tú slušnejšiu časť občiansko - liberálnej, ekonomickej pravice. Teda aby som to povedal presnejšie, česko – slovenský underground je silno antikomunistický a antisocialistický.

Je to podľa mňa pochopiteľné, vzhľadom k skúsenosti, ktorú zo socialistickým zriadením máme a k neslobode ktorú reprezentovalo. Veď fakt je ten, že súčasným sociálnym demokratom hrajú na akciách len hviezdy buď dávno minulé, alebo predajné kurvy. Viď. v Čechách Michal David a jeho potratové disko, či pani Helenka Vondráčková - prominentka niekdajšieho režimu. U nás Paľo Hamel so svojou medulienkou, či za prachy komukoľvek hrajúci Desmod.

Naproti tomu, vezmime si kapely a hudobníkov s vkusom. Tak poporiadku. V Čechách najpopulárnejšia kapela Kabát, silno antibolševická. Sám líder Pepa Vojtek naspieval text Fanánka (Tři sestry), ktorý je snáď najlepšou výpoveďou o ich zmýšľaní (co je podezřelý to je levý). Samotný Fanánek a teda aj punkové Tři sestry svoj názor na socialistov hovoria dostatočne nahlas pri každej príležitosti. Keď vravíme o punkáčoch, nemôžme obísť najväčšiu legendu v Čechách, a to Visací Zámek, kde snáď nikto, kto pozná ich postoje a texty nepochybuje o tom, že komunisti sú pliaga a tá doba spred novembra bola natoľko šedá až strach pomyslieť, že sú ľudia ktorým sa to páčilo. Pekným dokladom sú aj samotné básne Jana Hauberta (Visací Zámek), kde reflektuje od nákupu v obchode až po magnetofónové nahrávky a odpočúvacie praktiky bývalého režimu snáď všetko.

Skrátka pamäť punkáčom nechýba. Ostatne, veľmi podobne sú punkáči na tom aj u nás. Zóna A aj Slobodná Európa sú jasne vyhranené v svojich politických názoroch a je zjavné, že sú čisto pravicovo (cháp občiansky pravicovo) orientovaní. Koník (Zóna A) vravieva, že nebude už spievať politické texty, veď načo, oni politicky vyhrali v novembri a už bude spievať len o láske, pive a babách. Whisky (Slobodna Európa) je často angažovaný v rôznych občiansko - kultúrnych akciách, kde je neraz jasný politicky kontext. Veď už na začiatku keď v 89. robil bedňáka u Tublatanky. Tak aj on, a samozrejme aj samotná Tublatanka požičala svoj aparát na ozvučenie na námestí v prvých novembrových udalostiach. A podobne sú jasné postoje aj takých kapiel ako Živé Kvety (Peter Bálik redaktor .týždňa), Vandali, zároveň aj metalový Čad (kto sa kedy rozprával s Pištom z Čadu, má úplne jasno) či Kosa z Nosa atď. . Nikto z nich nie je lavicovo orientovaný pokiaľ mi je známe. Ostatne asi najpregnantnejšie svoje kritické postoje, a nie len voči „sociojebalistom“, ale voči celej spoločnosti, autokracii a eštebákom formuluje kapela Karpina. Neboja sa kritiky aj najvyšších miest kde jasné kritizujú predstaviteľov štátu, cirkvi, až po rádového Slováka všetko čo je podľa nich hodné kritiky a výsmechu (nezabudnem keď som počul prvý krát niekedy v roku 93 ich kritiku Mečiara, (hrali už dávno predtým, než som ich ja objavil), bola takým nádherným výsmechom, a to ešte väčšina národa spala). Je málo kapiel u nás, ktoré by tak jasne formulovali (a často krát veľmi jasne, až tvrdo vulgárne - oprávnene) občiansky názor.

No nie len punkáči vedia formulovať svoje názory jasne.
Zoberme si hlbší underground. V metale je to úplne obdobné. V Čechách kapely ako Doga, či bývalá kráľovná heavy metalového neba Lucie Bílá, ale aj Petr Janda (Olympik), nemajú problém dokonca hrať pre občiansko - demokratické strany na mítingoch a verejne podporovať tú ktorú stranu. Arakain (a hlavne už samostatne hrajúci Aleš Brichta), Vitacit, Debustrol, Torr, Harley, Alkehol, Kryptor, už spomínaný Kabát, Doga a mnoho ďalších, je veľmi jasne definovaných a textami vyhranených voči komunizmu a často krát aj voči fašizmu ako k jasne zločineckým ideológiám. Dokonca sa v Českom thrash metale vyvinula v deväťdesiatych rokoch taká zvláštna odnož albumov, ktorá by sa dala nazvať niečo ako protest songy. Hymnou tohto obdobia je určite pesnička Protest od Debustrolu, ale napríklad album Time 4 Krime od Kryptoru je celý protest songový, aj keď všetky ostatné počiny tejto kapely sú skôr sadistic thrash. Skrátka bola doba, kedy protestné songy, a nie len kritizujúce súčasné spoločenské pomery, ale aj reflektujúce minulosť, to jest komunizmus, silne zaznievali u každej z týchto kapiel a objavujú sa motívy textoch do dneška.

Ešte v hlbšom undergrounde, teda v podzemí samotného undergroundu je tento postoj úplne dominantný. Nepoznám death metalovú, ani inak metalovú kapelu ktorá by ospevovala komunizmus a socializmus. Ani v Čechách ani na Slovensku. Je fakt, že nepoznám všetky garážové grupy, ale snáď je zrejmé, že keď aj niekto taký je, je to skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo. Samozrejme, je jasné, že jednotliví členovia kapiel, môžu mať individuálne názory a postoje, ale kapely ako celok, prípadne lídri týchto kapiel jasne deklarujú antiboľševický postoj.

Skrátka český aj slovenský underground, keď uchopuje politické témy, tak ich uchopuje spravidla veľmi rozumne a jasne. Nerobí to cielene a často, ale je zrejmé z textov a osobných postojov jednotlivých členov kapiel, že komunizmus a ideály sociálnej demokracie (tej v našich končinách (ideálmi by som to nenazval, skôr prežitkami konceptov 20. storočia)) sú pre nich trápnou a dávno prekuknutou snúškou lží a klamstiev. Skrátka pamäť každému súdnemu človeku funguje a na našu skúsenosť spred novembra 89 nemožno zabudnúť, ani ju inak pretvoriť ľúbivými rečičkami. Ostatne komunizmus, či socializmus u nás, teda v Československu bol výrazne iný ako trebárs v Maďarsku, Poľsku, východnom Nemecku či v Juhoške. Naši komunisti tvrdo prenasledovali aký koľvek pokus o slobodné vyjadrenie názoru a potierali zvlášť štíly o ktorých hovorím (počnúc bigbítom, punkom či metalom). Práve naopak čo povoľovali a tolerovali, bolo trápne disko. Veď nech si len pamätníci spomenú koľko diskoték bolo zakázaných kedysi a koľko zrušených koncertov. Ten pomer je jednoznačný. Najskôr aj preto je naša vnímavejšia spoločnosť ďaleko citlivejšia na pseudo - ľavicové populizmy.

Samozrejme, že kapiel a príkladov je ďaleko viac než len tento zlomok, ktorý som vypichol v tomto odstavci. Nie je dôležité spomenúť všetkých a všetko, chcel som len poukázať na tento uhol pohľadu, ktorý som si všimol. A osobne musím podotknúť, že som tomu rád. Nech si ohavné disko a pop hrajú a spievajú o čom chcú, našťastie je dosť veľa nadaných umelcov, ktorí sa neostýchajú hovoriť svoje názory pregnantne. Kiež to tak vydrží navždy.

Metalu zdar!
Džony.